Med

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Medovicový med, lesný, alebo kvetový med.

V blízkosti našich včiel sa nenachádzajú žiadne monokultúrne plodiny, takže máme med, ktorý ponúkajú okolité lúky a lesy. Med je najznámejší a najdôležitejší včelí produkt. Hlavnými zložkami medu sú jednoduché sacharidy glukóza a fruktóza. Okrem týchto cukrov obsahuje med voľné aminokyseliny, proteíny, fenolické zlúčeniny, minerály, vitamíny, organické kyseliny a vodu. Med bol vždy cenený pre svoje antibakteriálne, antifungálne a antioxidačné vlastnosti. Používa sa ako účinný prostriedok proti kašľu spôsobeného prechladnutím, uľahčuje trávenie, pomáha pri hojení rán, posilňuje imunitný systém, má upokojojúce účinky na nervovú sústavu, zlepšuje kvalitu spánku a má ešte veľa ďaľších pozitívnych účinkov na zdravie ľudí.

KRYŠTALIZÁCIA MEDU

Každý med časom skryštalizuje, je to prirodzený proces. Rýchlosť kryštalizácie závisí od pomeru glukózy a fruktózy. Med s vyšším obsahom glukózy kryštalizuje rýchlejšie, zatiaľ čo med s vyšším podielom fruktózy ostáva tekutý. Kryštalizovaním medu sa jeho výživové a ličebné vlastnosti nemenia a je to záruka pravosti medu. V medovicových medoch sa môže vyskytovať trisacharid melecitóza. Med s obsahom tohto sacharidu kryštalizuje veľmi rýchlo, keď sa včas nevytočí, skryštalizuje v plástoch.

MEDICÍNSKY MED

Je to med, ktorý sa používa na terapeutické účely. Používa sa pri starostlivosti o akútne aj chronické rany, popáleniny, diabetické vredy, infikované a hlboké rany. Vzhľadom k fyzikálnym vlastnostiam medu vytvára nepriaznivé podmienky pre rast mikroorganizmov, uľahčuje hojenie rán a vytvára mechanickú ochranu rany. Výhodou medicínskeho medu je aj to, že na med reagujú aj baktérie, na ktoré nezaberajú antibiotiká a nevzniká rezistencia ani pri opakovanom a dlhodobom používaní. Med bojuje proti baktériám kombináciou viacerých mechanizmov. Okrem toho, že je hygroskopický, čiže má schopnosť pohlcoať vlhkosť, obsahuje antibakteriálne zložky - peroxid vodíka, bielkovinu defenzín-1 a metylglyoxál.

 

 

 

Peľ produkujeme v menšom množstve z kvetov stromov, kríkov a bylín. Peľ je samčia pohlavná bunka vyšších rastlín, ktorá sa vytvára v peľnici kvetov. Veľkosť a farba peľu závisí od druhu rastliny, z ktorej je peľ zbieraný. Peľ zbierajú včely lietavky, spracujú ho sekrétom z čeľustných žliaz a pomocou nôh ho ukladajú do peľových košíčkov nachádzajúcich sa na treťom páre nôh. Donesený peľ ukladajú v úli do buniek plástov, kde je obohatený o med, ako aj o tráviace enzýmy a organické kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v sekrétoch slinných žliaz včiel. Prebieha proces mliečneho kvasenia, pri ktorom sa rozpúšťajú peľové obaly, peľ sa stáva ľahšie stráviteľný a aj využiteľnosť bioaktívnych látok v peli je vyššia. Pre človeka má peľ nutričný význam. Prevažnú časť peľu tvoria sacharidy, bielkoviny a lipidy, zastúpené sú aj esenciálne kyseliny, vitamíny, nukleové kyseliny a rastové látky. Užívanie peľu má význam pri prevencii a liečbe celkovej vyčerpanosti organizmu, pri psychickej únave, má omladzujúce účinky na bunku, a tým aj na celkovú kondíciu a výzor človeka. Peľ priaznivo pôsobí na činnosť srdca, pečene, žlčníka, žalúdka, pri zlej činnosti prostaty, pri ťažkostiach v prechode a pomáha aj pri málokrvnosti a pri poruchách vo vývine a raste detí.

 

                                                                           

Propolis odobraný plastovou stierkou z horných latiek rámikov, luhovaný v 80% liehu a tak plnený do fľašiek. Propolis tiež patrí medzi tradičné včelie produkty. Je to živicová látka príjemnej aromatickej vône, ktorej farba sa mení podľa pôvodu a veku od žltohnedej, žltozelenej,tmavohnedej až k čiernej. Za chladu je propolis tvrdý a krehký, pri úľovej teplote sa stáva mäkký a tvárny. Včely lietavky donášajú propolis do úľa podobne ako peľ vo forme obnôžok na treťom páre nôh. Propolis zbierajú zo stromov vylučujúcich živicové látky, ako je topoľ, jelša, breza, brest, pagaštan a z ihličnatých stromov. Donesený propolis včely spracovávajú výlučkami zo žliaz a miešajú ho s voskom. Včely používajú propolis ako ochrannú a stavebnú látku k zatmeleniu otvorov a trhlín v úli, k oprave plástov a k tesneniu letáčového otvoru. Propolisom pokrývajú včely aj votrelcov, ktorých usmrtili v úli a nemôžu ich dostať von. Propolis má na stenách v úli aj tepelnoizolačné vlastnosti. Ohrevom sa z propolisu uvoľňujú prchavé látky, ktoré majú antibakteriálne účinky, čo spolu s ďalšími faktormi zabraňuje rozmnoženiu mikroorganizmov v úli. Zloženie propolisu je značne premenlivé. Obsahuje živicové látky, včelí vosk, esenciálne oleje, minerálne a aromatické látky. Obsahuje aj vitamíny skupiny B, stopové prvky a menšie množstvo polysacharidov. Propolis významne pôsobí proti baktériám, proti herpetickým vírusom má podobné účinky ako aciclovir a zvyšuje jeho účinnosť. Takisto pôsobí proti rôznym druhom húb a kvasinek. Väčšiemu využitiu propolisu vo farmakológii bráni obtiažna štandardizácia propolisu, keďže má premenlivé zloženie. Aktivita propolisu závisí od chemického zloženia a v jednotlivých európskych krajinách je mierne odlišná. Pretože surový propolis možno využívať len obmedzene, treba ho extrahovať v liehu alebo pripraviť propolisovú masť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sviečky z vosku vyprodukovaného našimi včelami. Vosk je metabolickým produktom včely medonosnej. Je plastickej konzistencie, žltej až svetlohnedej farby s typickou voskovou voňou. Vzniká činnosťou voskových žliaz včiel robotníc. Tieto žľazy, nachádzajúce sa na treťom až šiestom zadočkovom článku, sú zakončené voskovými zrkadielkami. Majú mikroskopické otvory, cez ktoré preniká žľazový sekrét na vzduchu tuhnúci na bezfarebné voskové šupinky. Tie si včely pomocou končatín prisúvajú k hryzadlám a formujú do tvaru buniek včelieho diela. V ňom odchovávajú plod a ukladajú zásoby medu a peľu. Včelí vosk je zložitou zmesou rôznych organických látok. Tvoria ho najmä estery vyšších mastných kyselín s vyššími alkoholmi, voľné mastné kyseliny, uhľovodíky, steroly, aromatické látky a čiastočne farbivá, rastlinné pigmenty, živice, minerálne látky a voda. Včelí vosk sa vyžíva vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle, kde sa pridáva do rôznych mastí, emulzií a krémov. V potravinárskom priemysle sa používa na výrobu sladkostí na báze želatiny a na leštenie povrchov cukroviniek. Včelí vosk slúži na výrobu medzistienok a tiež sviečok, ktoré tvoríme zrolovaním medzistienky okolo knôtu, alebo odlievaním vosku do foriem. Sviečky z včelieho vosku dlho horia, nestekajú a šíria príjemnú voskovú vôňu. Pre včelí vosk je prirodzená teplota 36°C, približne taká, aká je v úli. Pri skladovaní vosku pri nižšej teplote sa v priebehu jedného až troch mesiacov vytvorí na povrchu bielošedý povlak - voskový kvet. Vzniká, pretože znižovaním teploty sa objem vosku zmenšuje a vzniknutý vnútorný tlak vytláča na povrch tekuté zložky. Pri opätovnom nahriatí sa povlak stratí. Ide o prirodzenú vlastnosť pravého včelieho vosku.